Nedeľné sv. omše

Adriana Kúdelová

Adriana Kúdelová Narodila sa 08.01.1981 v Trnave. ZŠ navštevovala v Dechticiach, strednú školu v Trnave. Pracuje ako asistentka vo firme v Trnave. Je slobodná. Býva v Dechticiach.

  • Aké bolo Tvoje prvé stretnutie s Pannou Máriou?
  • Na prvé stretnutie ma Panna Mária pripravovala 1,5 roka. Pannu Máriu počujem od 21.05.1996. Mala som 15 rokov. Bola som práve na modlitbách v rodine Martina Gavendu, keď som počula hlas Panny Márie prvýkrát. Bolo to úžasné, cítila som nekonečnú lásku, veľký pokoj a radosť, ktorá vychádzala z Panny Márie. Keď som sa po stretnutí spamätala, začala som mať pochybnosti, prežívala som úzkosť. Práve vo štvrtok bolo v kostole večeradlo. Keď prišla Panna Mária, predostrela som Jej túto moju pochybnosť a obavu. A vtedy som zrazu pocítila vo svojom vnútri istotu, silu, ktorá ma utvrdila o jej príchodoch ku mne. Doteraz som takúto istotu nikdy neprežila vo svojom živote. Od tohto stretnutia nepochybujem, že Panna Mária prichádza a prihovára sa mi.

    • Aké sú dnešné stretnutia s Pannou Máriou, ako ich vnímaš teraz?
    • Počas stretnutí vnímam, akú dôležitosť kladie Panna Mária na to, aby sme sa zamerali na Boha a Ježiša. Nielen na Ňu. Vnímam to tak, že ako bola Ona služobnicou Pánovou, tak to isté chce aj odo mňa. Panna Mária veľa nehovorí, skôr mi dáva vnútorne pocítiť, čo potrebujem. Vždy pocítim potrebu tej čnosti, ktorá mi práve chýba, či je to trpezlivosť, pokora, skromnosť, porozumenie...
           Je krásne, že Panna Mária vždy prichádza s veľkou láskou. Čo však v poslednom čase viac vnímam, to je Jej veľká starosť o nás. O môj duchovný život. Upriamuje ma na sviatosti, konkrétne sviatosť pokánia, sväté omše a častejšie prichádzanie pred Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu. Na to, aby som sa počas dňa dokázala stíšiť a uvedomiť si Božiu lásku vo mne, prežívať a klaňať sa viac Ježišovi, ktorého sa snažím prijímať každodenne. Uvedomiť si, že keď prijímam Ježiša, moje telo sa stáva svätostánkom, a to živým.

    • Ako vyzerá Panna Mária, ako ju počuješ, vnímaš?
    • Pannu Máriu nevidím, ale nedokážem ani dostatočne vysvetliť ako ju vnímam. Cítim počas stretnutia Jej pohyby. Viem, či je Panna Mária smutná, alebo sa usmieva. Cítim z nej veľkú jednoduchosť, a to napriek tomu, že by mohla prichádza ako kráľovná. Cítim jej dotyk. Cítim, že s každým Jej príchodom prichádza na našu zem kus neba.

    • Na aký úmysel sa modlíš s Pannou Máriou?
    • S Pannou Máriou sa modlím za ľudí, ktorí ešte nespoznali Božiu lásku ako veľký Boží dar, teda za neveriacich. To je moja modlitba, ktorú ma naučila Panna Mária. Túto modlitbu sa s Ňou modlievam počas stretnutia takmer každý deň. Modlievam sa s ňou aj iné modlitby, napr. Magnifikat, Otče náš a Sláva Otcu, ale nikdy nezabudnem zahrnúť do tejto modlitby práve neveriacich, čiže aj seba.

    • Aký vplyv mali (majú) stretnutia s Pannou Máriou na Tvoj život, na Tvoje rozhodnutia?
    • Veľmi veľký v minulosti aj v prítomnosti. Mnohé veci a skutočnosti som si uvedomila až neskôr.
           Zozačiatku som prežívala skutočnú radosť, a tak som žila aj v tom, že budem svätá. Tešila som sa na to. Ale prišiel čas, kedy som chcela aj svetský život i duchovný život spolu zosúladiť. To som si však neuvedomovala, že sa to nedá. Keď som prišla do veku, kedy sa u nás chodilo na dedinské zábavy (bolo to po skončení základnej školy), moji rovesníci, brat i sesternica mi často rozprávali, čo prežili na zábave. Túžila som to prežiť aj ja! Na zábave som bola asi tak dvakrát. A v jeden večer pri stretnutí mi Panna Mária povedala, aby som si vybrala medzi Jej stretnutiami a svetským životom, teda životom bez stretnutí s Ňou. Nechala mi na rozmyslenie jeden deň. Veľmi som rozmýšľala, ale stále sa mi vynárali myšlienky na to, ako oslavujeme svätých, v akej úcte ich máme. Tak som si povedala, že aj ja chcem byť svätá. Vtedy mi Panna Mária povedala: „Nesľubujem ti, že budeš na tomto svete šťastná, že sa budeš mať dobre, ale sľubujem ti, že ťa privediem do neba.“ Týmto som dala tzv. sľub a zriekla sa zábav do konca môjho života. Nebolo to jednoduché. Spomínam si na to, ako som soboty plakávala, že aj ja by som chcela zažívať a prežívať všetko to čo oni. Takto to trvalo asi 4 roky.
           Priznám sa, nie vždy som dokázala prijať do svojho života Pannu Máriu s láskou. Niekedy som ju brala ako „záťaž“. Zvlášť, keď som bola v nejakej spoločnosti, medzi známymi a dobre sme sa bavili. A ja som vedela, že sa musím vzdialiť a stíšiť práve na modlitbu, na stretnutie. Ale nikdy som nebanovala, nikdy som nechcela vrátiť čas dozadu a rozhodnúť sa inak. Až s odstupom času som pochopila, prečo toto moje utrpenie bolo potrebné, prečo som sa musela zriecť zábav.
           Nie vždy to, čo sa deje, dokážem prijať. Ale po určitom čase vidím, aký veľký význam to malo. Ani jedno utrpenie nikdy nevyjde na zmar. Ani jedna námaha.
           Teraz vidím, ako ma po tie roky Panna Mária viedla - pomaličky nie nasilu. Ako vo mne budovala stavbu viery, stavbu môjho života. Formovala môj život. Vždy mi dala pocítiť, aká som pre ňu dôležitá napriek mojich pádom, chybám, nedostatkom. Nikdy mi nevytkla moje chyby. Keď som niečo vyviedla, sama som cítila, ako som zarmútila nielen Ježiša, Pannu Máriu, ale ako som ublížila i sebe. Nikdy sa nestalo, že by ma Panna Mária vtedy menej milovala.
           Naučila ma, že rozhodovať sa musím práve v modlitbe a v Duchu Svätom. Ako bola ona naplnená Duchom Svätým, tak aj ja, aby som počúvala vo svojom vnútri jeho volania, pomoc...